koncert

Autor: Jane Tramalowski | 13.12.2012 o 23:02 | (upravené 14.12.2012 o 15:38) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  25x

25,26,27. Tak, to by malo zatiaľ stačiť. Prehltol som tú mentolovú chuť a zapil čistou vodou. Kedysi mi chutila ale teraz sa mi priečila v hrdle. Ako každému. Fľašku, som odložil do vaku kde bola ešte jedna pollitrová so zbytkom zriedená vodou. Obliekol som sa, a pred odchodom s domu som ešte raz zapil tú mentolovú chuť. Cestou na zastávku som si pustil ,,Heroin“ od Velvetov. Vždy to robievam. Na zastávke, dokiaľ prišiel autobus, som si krátil chvíľu počítaním kedy mi to začne mastiť. Autobus prišiel a zviezol som sa pár zastávok. Potom som prestúpil do dalšieho kde ma už čakala ona. Prisadol som si.

 

,,čau.“

,,čau, no čo?“

,,Volaj mu.“

Zavolala. Nikto nezdvíhal. Typické. Počas jazdy autobusom sme to skúsili ešte 3-4 krát. Samozrejme bez úspechu. Bolo na nej vidno že ju to dosť štve a dúfa že osobným stretnutím sa niečo zmení. Mne medzitým pribudol úsmev na tvári. Konečne som pocítil ten hrejivý pocit na srdci. Počas jazdy nastalo párkrát trápne ticho, pretože riešenie sa zaseklo, a jej sa veľmi nechcelo rozprávať. Ale mne to bolo už jedno. Mne už bolo príjemne.

Prišli sme pred vchod.

,,Skús mu ešte poslednýkrát zavolať.“

,,No okej.“

Dala mi číslo a zavolal som.

„Nič.“

Na jej tvári sa začalo črtať jemné zúfalstvo.

„čo budeme robiť? Skúsime to zozadu?“

,,Skúsiť to môžeme.“

Obišli sme vchod a dostali sme sa k bytu zozadu. Bývam na prízemí. Videli sme do kuchyne a asi obývacej izby. Jeho mama akurát upratovala.

,,Tak čo robíme? Hodíme mu tam kamienok?“

,,A čo povieme jeho mame? Že sme prišli po drogy?“

,,Máš pravdu.“

Chvíľu sme tam postávali a rozmýšľali čo robiť.

,,Ved´ mu zazvoň, nejako to už poriešime.“

,,Ja neviem ani ako sa volá.“

 

Tým sa moje možnosti vyčerpali. Posnažil som sa, ale nevyšlo. Aj to sa stáva. Ešteže ja som bol na dnešný večer zabezpečený. Veronika bola očividne nespokojná.

,,Vidíš, si mohol aj mne zobrať a nemuseli by sme tu stáť.“

,,Ale ja mám už málo.“

Teraz sme stáli pred bytom, len z druhej strany. Na minútu nastalo ticho.

,,A piko?“

,,No, skúsiť to môžem, ale pochybujem.“

Obvolal som pár ľudí a dopadlo to tak, ako som predpokladal. Presunuli sme sa opäť na zastávku.

Na autobus sme nemuseli čakať dlho.

,,A teraz čo?“

,,Neviem, dnes asi nakoniec ostanem triezva.“

Hovorila to tonom ako by sa jej zrútil svet. Ale ja to poznám. Čo je to za akcia bez drog. To je iba 50%.

,,Ak chceš, mám tu ešte brko. Aspoň dačo.“

,,Uvidíme.“

Cestou do mesta som si uvedomil že mi nie je zas až tak dobre ako som čakal. Tak som dopil zbytok. Aj ked´ to bolo zriedené vodou chutilo to tak isto. Opäť som to zapil. Vodu som ani neprestal popíjať. To je základ. Vystúpili sme v meste.

,,Skúsme ešte niečo, možno sa predsa len niekto nájde niekde.“

Prvý bar bol blízko zastávky. S malou nádejou sme dúfali že sa tam nájde pre akciou niekto kto nám pomôže. Ale bolo to tam takmer prázdne. To bolo aj očakávané.  Druhý bol tak trochu mimo centra. Museli sme po tej zime ísť asi 15 minút. Ale ja som sa začal dostávať do ideálneho stavu a vtedy ma baví sa prechádzať. Takže mi to nevadilo. Ale aj tak som si s chuťou zanadával na zimu. Prišli sme do druhého. Tam bolo ešte mrtvejšie ako v predošlom. Ostali sme tam zopár minút, ohriali sa a vyšli von.

Veronikine šance že v tento večer užije niečo, po čom túži už boli na bode mrazu.

,,A teraz čo?“

,,Hm. Asi si kúpim aspoň víno. Ked´ už nič.“

Myslel som si to. Ved´ kto chce ostať cez víkend triezvy.

Tak sme išli k najbližšiemu hypermarketu a zo stánku odvedľa si veronika kúpila pol litra vína.

Po ceste ku klubu z neho vypila asi polku. Ja som nechcel. Prišlo by mi zle. Cesta trvala asi 20 minút ale mne to nevadilo, ja som bol rád že sa vyskytla dalšia príležitosť na prechádzku.

 

Pred klubom už postávali ľudia. Prišli sme akurát tesne pred akciou. Stretli sme tam Jonáša s dvoma Veronikýnimi kamoškami. Zvítali sme sa a išli sme za najbližšiu budovu. Každý vedel čo sa bude diať. Ked sme boli v dostatočnej tme ja a Jonáš sme vytiahali a zapálili brká. Dala si aj Veronika. Jej kamošky sa zdráhali.  Ja som ich núkal. Vždy to robím ked vidím ako ľudia pred tým majú rešpekt a považujú to za drogu a pritom je to len brko. Myslím, že nakoniec si predsa len dali. Alebo nie. To jedno. Po dofajčení sme išli do klubu lebo koncert mal už-už začať. Začal som mať chuť sa rozprávať. Začal som sa rozprávať s Veronikinou kamoškou. Myslím že sa volala Zuzka alebo tak nejak. Kým sme prišli dole k podiu stihli sme prebrať klasické veci na akú školu chodí, z čoho chce maturovať a podobné veci ktoré by ma triezveho vôbec nezaujímali ako ani ona sama pretože nebola môj typ.

Ked´ som uvidel podium, stratil som záujem sa rozprávať a jediné čo ma zaujímalo bolo byť úplne vpredu. Pretisol som sa úplne dopredu. Ostatní došli za mnou. Zložil som si tašku, kabát a sveter dopredu. Musel som to urobiť, pretože v taške bola voda ktorú som neustále potreboval.

Už od prvej pesničky som si skackal v rytme hudby. Postupne som zavrel oči a nechal sa unášať hudbou. Bolo to ako v tranze. Ked´ kapela chcela aby sme kričali, tak som kričal, ked´ chcela aby sme tlieskali tak som tlieskal. Bolo to úžasné. Vždy medzi pesničkami som sa išiel napiť vody. Pre istotu. Ľudia niekedy divne zazerali ale mne to bolo jedno. Bol som zdrogovaný, kapela opitá a zvyšok klubu bol bud´ jedno alebo druhé. Kapela hrala asi 2 hodiny. V 2 polovici ich vystúpenia sa ich opilosť začala prejavovať aj na vystúpení. Začali robiť chyby a ked´ hrali prídavok solový gitarista zhodnotil že sa toho už nechce zúčastniť tak ostal v backsatgeii a fajčil tam. Ale mne to bolo jedno, mne sa to páčilo celé. Bolo to pravé r’n’r vystúpenie. Po koncerte sme sa všetci zišli a zhodnotili vystúpenie. Veronike prekážala ich prílišná opilosť. Ja som hlavne zistil že z mojej dvojlitrovky mi už ostalo iba asi pol litra. Ale sobotňajší večer sa už blížil ku koncu takže to bolo v pohode. Ja s Jonášom sme išli odprevadiť Veroniku. Po ceste sme sa začali baviť o škole. Klasika.

,,Jonáš, ako ide škola? Plánuješ ju aj dokončiť, či radšej ísť študovať niekde preč? Lebo en odbor čo študuješ, to sa teda veľmi neuplatníš..“

Jonáš neočakávane vybuchol.

,,čo si kokot? Čo mi to  tu rozprávaš? Ty jebo! Som zvedavý či ty vôbec dokončíš to svoje debilné gymnázium!“

Začal sa so mnou škriepiť a ja som mu pokojne odpovedal. Veronika sa len prizerala. Nakoniec odišiel so vztýčeným prostredným prstom. Ked´ odišiel s Veronikou sme skonštatovali že by nemal toľko fajčiť. Že mu to už lezie na mozog. Odprevadil som ju až k bytu, pozdravili sme sa, usmiali a išla domov. Ostal som sám na sídlisku. Bola asi 1 hodna. Domov sa mi nechcelo ísť. A načo, ked´ nemusím. Oskúšam ešte nejaký bar. Skúsim tam, kde už som dnes bol skôr, tam by už mali byť ľudia. Šťastie, že som sa nemusel trepať do centra. Teraz  mi to vyhovovalo. Cesta mi trvala asi 15 minút. Rovno pri dverách sedela moja spolužiačka Vika s frajerom.  A prekvapivo pri nich Jonáš. Jeho som ignoroval a sadol som si k nej. Objali sme sa a začali sme kecať. Po chvíli sme skonštatovali že je dosť nuda. Vedel som, že v meste je ešte dnb akcia. Navrhol som jej to. Chvíľu protestovala kvôli zime ale nuda ju nakoniec presvedčila aby šla. Boli sme tam asi hodinu.  Potom som s ňou a jej frajerom počkal na autobus a hned´ po nich som išiel domov. Ked´ som prišiel domov hodinky ukazovali 3:00. Napil som sa ešte vody, umyl si zuby a išiel spať.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?